TRANSHUMANIZMUS / ODVETVIA
Genetické inžinierstvo
Jednou zo základných poučiek biológie je, že fenotyp je prejavom genotypu v danom prostredí (akousi šedou zónou medzi genotypom a prostredím je epigenetika). Humánnej medicíne bolo doteraz prístupné len prostredie, a tým sa nemyslí len vonkajšie prostredie, ale aj prostredie vnútorné. To medicína ovplyvňuje chemicky (podávaním liečiv), fyzikálne (chirurgicky, žiarenie, fyzioterapia) alebo biologicky (napr. probiotika). V súčasnosti dostávajú zelenú technológie, ktoré ovplyvňujú priamo genotyp. Genetické inžinierstvo je už pomerne dobre etablované v niektorých nemedicínskych odvetviach (poľnohospodárstvo). V humánnej medicíne možno predpokladať jeho skvelú budúcnosť.
Technológie využívajúce kmeňové bunky
Každá bunka ľudského tela obsahujúca bunkové jadro obsahuje kompletnú genetickú informáciu daného jedinca. Zatiaľ, čo genotypovo sú jeho bunky zhodné, fenotypovo môžu byť značne rozdielne. Táto rozdielnosť je dôsledkom bunkovej diferenciácie počas ontogenézy. Bunky, ktoré majú na začiatku potenciál vyvinúť sa v hociktorú bunku organizmu sa špecializujú a tento potenciál strácajú. V tkanivách živého organizmu však v rezerve zostávajú bunky, ktoré si tento potenciál zachovávajú. Sú to kmeňové bunky. Tie možno využiť na terapeutické účely - buď priamo alebo napríklad na vypestovanie náhradného orgánu (mimo organizmu) určeného na transplantáciu.
Regeneračná medicína
Nezmar zelený (Hydra viridissima) je všeobecne známy svojou regeneračnou schopnosťou. Istú mieru regeneračných schopnosti má každý živý organizmus. Nevylučujúc individuálne odchýlky, možno zovšeobecniť, že vyššiu mieru regeneračných schopnosti majú jednoduchšie (archaickejšie) organizmy a so zvyšujúcou mierou komplexnosti sa miera regeneračných schopnosti znižuje. Predpokladá sa, že regeneračné schopnosti sa v priebehu evolúcie nestrácajú nenávratne, len sa postupne "uzamýkajú". Ambíciou regeneračnej medicíny je nachádzať kľúče a v prípade potreby nimi odomykať zamknuté regeneračné schopnosti človeka.
Personalizovaná medicína
V istom zmysle medicína je a vždy aj bola personalizovaná. Pred terapiou sa pacient diagnostikuje a berie sa do úvahy a jeho osobná a rodinná anamnéza. V blízkej budúcnosti sa očakáva kvantitatívny aj kvalitatívny skok v miere personalizácie, pričom dominantnú úlohu v tomto trende zohrá genetické testovanie a informačné technológie. "Konfekčné" lieky budú ustupovať liekom vyrobeným na mieru.
Kyborgizácia
Kyborgizácia je integrácia živého organizmu, špeciálne živého organizmu druhu Homo sapiens so zariadením nebiologického pôvodu. Ta integrácia môže byť tesná aj voľná, invazívna aj neinvazívna. Za kyborga by sme zrejme považovali človeka s funkčnou protézou ruky ovládanou výstupmi priamo z mozgu. Považovali by sme zaň aj človeka s okuliarmi? Kde je hranica? Zariadenie môže byť umiestnené v človeku, ale aj človek v zariadení. Čo taký systém bager-bagrista? Asi by málokoho napadlo, že ide o kyborga. A keby ten bagrista bol bez končatín a bager ovládal cez BMI, resp. BCI? A musel by vôbec sedieť v tom bagri? V dobe, ktorá poskytuje široké možnosti bezdrôtovej komunikácie...
Nanomedicína
Mohli by sme ju považovať za špeciálny prípad kyborgizácie. Tiež ide o integráciu živého organizmu so zariadením nebiologického pôvodu. Akurát, že tieto zariadenia sú extrémne malé (strojčeky zostavené z jednotlivých atómov) a nasadené vo väčšom množstve.
Uploading (downloading)
Vychádza z mainstreamového predpokladu, že karteziánska dualita neplatí a že vedomie je určené tým ako sú veci pospájané, nie tým z akého materiálu sú. Z tohto predpokladu vyplýva, že vedomie je teoreticky možné skopírovať do zariadenia nebiologického pôvodu. Praktickej realizácii bráni len extrémna zložitosť tohto problému. Vedomie by sa mohlo uložiť na pasívne pamäťové médium a prebudiť v ľubovoľnom čase, mohlo by sa prebudiť a žiť vo virtuálnom svete alebo by sa mohlo prebudiť v hlave nejakého androida a prostredníctvom neho pôsobiť v reálnom svete - kyborgizácia dovedená do dokonalosti - z pôvodného človeka nezostane nič biologické.
Umelá inteligencia (AI)
Medicína je len jednou z oblasti, ktoré AI posunie na novú úroveň. AI je algoritmus (počítačový program), ktorý dokáže spracovať taký objem dát, o akom sa človeku ani nesníva. Dáta mu môžu byť zadávané priamo alebo si ich sám aktívne vyhľadáva na internete. Môže spolupracovať s mobilnými aplikáciami alebo s nositeľnými inteligentnými zariadeniami monitorujúcimi rôzne fyziologické parametre človeka (napr. tepovú frekvenciu). V dátach dokáže vyhľadávať korelácie, kauzality a vzory, ktoré by človekom ostali nepovšimnuté. S prekvapujúcou presnosťou dokáže vytvárať prognózy, napr. v epidemiológii, ale aj na úrovni jedinca. Človeka dokáže upozorniť na zdravotný problém, o ktorom tento človek nemá ešte ani tušenie, v čase, keď je problém riešiteľný. A samozrejme môže navrhnúť aj optimálne riešenie šité na mieru tohto človeka, čo nás opäť privádza k ďalšiemu trendu - personalizovanej medicíne.